Po dvojmesačnej prázdninovej prestávke je potrebné prekontrolovať všetko to čo treba, aby to od septembra opäť fungovalo. A o čom to hovorím, keď to môžeme aplikovať skoro na všetko? Tentokrát mám na mysli detský zbor u Saleziánov v Michalovciach, ktorý funguje cez školský rok na detských svätých omšiach v nedeľu a na všetky významné sviatky. Po dvojmesačnej pauze sa zbor dal opäť dokopy a hoci nám žiaľ chýbalo pár členov, vybrali sme sa v nedeľu o 15.00 do Lesného zistiť stav našich hlasiviek a vytiahnuť na svetlo sveta repertoár piesní, modlitieb a všetkého čo s tým súvisí. Hneď po príchode a nájdení si svojho miestečka sa 12 spevákov od 5- 16 rokov vrhlo na upratovanie spevníkov, ktoré to už zúfalo potrebovali. Potom sme sa síce venovali spevu, ktorý však bol poprepletaný rozprávaním a zdieľaním zážitkov z prázdnin. A to už bol podvečer a trochu chladnejšie, a tak sme sa aj trochu rozhýbali, vybehali a zahrali sa a samozrejme oprášili hymny z táborov :). Hlad však zavelil a kuchárky Naťa K. a Lucia S. nám pripravili úžasný táborák a opekačku. Zažili sme naozaj nádhernú atmosféru s gitarou pri ohni, rozprávanie sa pri sledovaní mesiaca, ale hlavne silu spoločnej modlitby. A aby sme zažili aj trochu dobrodružstva, nesmela chýbať nočná hra, ktorú všetci úspešne zvládli ...a k tomu ešte aj so spevom :). Hodiny neúprosne tikali a nastal čas ísť do spacákov … všetci však vieme ako to na takých nocovačkách chodí, a tak si čas ponorenia sa do spánku jednotlivých účastníkov necháme radšej pre seba.

V pondelok sme sa po výdatných raňajkách pustili trochu do športových aktivít. Stúpajúca páľava nás však nahnala dovnútra a začali sme sa spevom pripravovať na svätú omšu, ktorú nám prišiel odslúžiť otec Cyril. Po spevavej omši a obohacujúcej kázni bol akurát čas na obed a po ňom nasledovala krátka aktivita - hra na ľavý bok :). Horúčava nás prinútila ostať v dome, ale my sa nikdy nenudíme, a tak sme si vystačili s logickými hrami a samozrejme spevom a nanukmi! Ako čas pokročil, neodolali sme a vybrali sme sa predsa len do tepla von. Tiene na hru nám poskytli stromy na záhrade. Čas nám rýchlo ubehol a s ním sa priblížila aj 17- ta hodina – čas na odchod. Po sebe je potrebné poupratovať a všetko zjesť, a tak aj bolo.

Po príchode áut, ktoré nás mali odviezť domov nastalo lúčenie a pokyny, že sa v nedeľu predsa už vidíme na detskej svätej omši.

A čo na záver? Ďakujem našim kuchárkam za perfektnú starostlivosť o naše žalúdky, J. Kislanovej a P. Mikovi za prepravu detí a otcovi Cyrilovi za svätú omšu. A na koho som zabudla? No na deti a mladých, ktorí každú nedeľu už dlhé roky dávajú veľký kus seba prostredníctvom spevu a hudby na svätých omšiach a napĺňajú určite nielen mňa obrovskou energiou. ĎAKUJEM za všetky tie chvíle strávené spolu s Vami a za možnosť byť tak blízko pri oltári.

P.S.: Ak máš aj ty chuť a odvahu spievať alebo sa pridať hrou na hudobný nástroj, určite neváhaj a pridaj sa !!!!!

- Katka S. -